Založ si blog

Diskusný príspevok o téme v ktorej žijeme

Dostal som mailovou poštou od bývalej poslankyne parlamentu pani JUDr. Márie Ritomskej pozvánku na konferenciu s názvom „Téma, v ktorej žijeme“ a že by som mal alebo mohol na nej predniesť prednášku. Medzinárodnú vedeckú konferenciu organizoval Inštitút ochrany ústavných práv a týkala sa mobbingu a porušovania práv občanov. Mám za sebou pomerne dosť rokov života, trištvrte storočia, prežil som celú dobu komunistickej vlády s jej nuansami – od dôslednej   diktatúry, cez uvoľňovanie, normalizovanie, až po jej pád, ktorého som bol aktívnym účastníkom. Aktívny som bol aj v dobe po takzvanom handrovom prevrate, lebo som videl, že sa to vymklo pôvodným ideálom, myšlienkam – téme, o ktorú nám v tej dobe išlo. Takže k otázke témy, v ktorej žijeme a o porušovaní práv občana by som sa kompetentným vyjadriť cítil byť. Otázka teda znie: „Čo je témou dnešnej doby?

Odpoveď na uvedenú otázku podľa mňa je – politika a výkon spravodlivosti. Spôsob výkonu politiky určuje nielen výšku životnej úrovne, ale i úroveň morálnych hodnôt, ktoré prevládajú v spoločnosti, spôsob spolunažívania medzi občanmi v zamestnaní a verejnom živote a samozrejme, o tom chcem hovoriť, najmä výkon spravodlivosti.

Naši predkovia politiku za svoju životnú tému nepovažovali a nemuseli politike venovať mimoriadnu pozornosť. Mali svoje náboženstvo, starosť o obživu a výchovu potomstva. Politika bola pánskym huncútstvom, a neskôr si ju zobrali na svoje bedrá súdruhovia z rodnej strany, hoci bez politiky to nešlo ani vtedy. I náboženstvo je politika, i spôsob obživy sa týka politiky, lebo, ako už Bismarck povedal, kto sa nezaoberá politikou, s tým si urobia politici, čo chcú. Tak sme boli donútení do určitej miery starať sa o politiku aj my, nepolitici, ale politici si s nami robili aj tak, čo chceli.

Po páde toho režimu som si myslel, že to všetko padlo spolu s ním. Že sa politiky zbavíme, budeme sa venovať svojej práci, štúdiu, koníčkom, rodine, starosti o obživu, výchove potomstva a že politika pôjde len pomimo nás a my ju budeme mať možnosť len kontrolovať cez médiá, prípadne cez voľby. Budeme mať voľný prístup k informáciám, priestor k činnosti dostanú ľudia tvoriví a iniciatívni a že budú mať tak možnosť pohnúť s krajinou dopredu a ja budem môcť konečne slobodne podnikať, o čom som sníval počas celej doby normalizácie. Myslel som si, že po tzv. nežnej revolúcii a po konci vlády komunistov sa politiky a ideológie zbavíme, a čo sa stalo? Politika sa stala surovejšia, konfliktnejšia a dotieravejšia. Ideológia zmenila len škrupinu, ale to boľševické jadro zostalo – keťasiť o moc a známe dobré privilégiá vo funkciách.

Tesne po 17. novembri 1989 na podnet vysielania Ivana Medeka z Hlasu Ameriky už som tlačil prvé letáky proti režimu, vylepoval ich v meste a distribuoval v širšom okolí. Uvedomil som si, že nastala tá správna chvíľa ten systém vymeniť. Po vzniku Verejnosti proti násiliu som bol spoluzakladajúcim členom tohto hnutia v našom okrese, i keď sa mi neľúbilo, že sme sa nepripojili k Občianskemu fóru v Prahe. Bral som to tak, že sa zaiste nejakí separatisti v Blave presadili, ale povedal som si, že by sme mali byť jednotní aspoň na Slovensku. Podporoval som toto hnutie v prvých slobodných voľbách i po nich až do doby, keď som videl, že sa prostredníctvom VPN začínajú presadzovať mnohé indivíduá, hochštapleri a karieristi, ktorí postrehli, že cez toto hnutie sa môžu dostať k privilégiám, ktoré boli dovtedy dostupné len pre nomenklatúrne kádre komunistickej strany. Hnutie Verejnosť proti násiliu strácalo tak popularitu a občania zmenili jeho názov vtipne a výstižne na „Násilie proti verejnosti“. V mojom okolí som to samozrejme pozoroval aj ja a rozhodol som sa proti tomu niečo urobiť, hoci politicky som sa nemienil verejne angažovať, ale keďže som mal ako osvetový pracovník k dispozícii rozmnožovací stroj, tak som chcel aspoň túto možnosť využiť.

Vo februári 1991 sa u nás v Topoľčanoch konal 1. celoštátny snem VPN, a to som považoval za dobrú príležitosť k tomuto účelu. Napísal som a nechal, vytlačiť dvetisíc letákov pod názvom „Ako sa robí mafia“, ktoré som chcel rozdávať delegátom snemu, aby som im na konkrétnych prípadoch ukázal, ako sa z VPN v Topoľčanoch stala mafiánska organizácia. Nepodarilo sa mi tie letáky rozdať, lebo tam bola silná kontrola od ozbrojenej polície so škorpiónmi a nikoho bez pozvánky nepustili na parkovisko a samozrejme ani do rokovacej sály – čapkárne, ktorá bola neprístupná aj pre novinárov. Nakoniec to bolo aj tak jedno, lebo delegáti mali úplne iný program ako sa zaoberať vidieckou mafiou a môj leták by mohli prenesene považovať i za útok proti im samým. Porafali sa tam medzi sebou a vznikol tam zárodok delenia tohto hnutia a následne i delenia federácie. Tie udalosti sú známe a nemusím ich popisovať. Zdôraznil by som však, že nasledovali hektické, z mnohých pohľadov až tragické udalosti, kedy sa z nášho územia stala čierna diera v Európe. Začalo sa kradnúť vo veľkom v malej a veľkej privatizácii Začali sa presadzovať indivíduá so zakŕslym duchom, ale s plnou brašnou rečí o národe. Súdruhom už nešlo o výdobytky pracujúcej triedy, ale o práva potlačovaných Slovákov, ktorých vraj už tisíc rokov kdekto gniavil neuznaním svojstojnosti a kompetencií.

Za komunistov bolo riziko sa ozvať. Mali na to paragrafy a odvážlivca rýchlo zmangľovali medzi valcami ŠTB a súdov. Myslel som si po prevrate, že v dnešnej dobe, keď vyšla aj u nás v denníkoch „Listina základných práv a slobôd“, by už problém nemal byť ozvať sa proti zneužívaniu moci papalášmi. Prišiel som k presvedčeniu, že by som sa podľa mojich možností mal zapojiť do toho ťaženia aj ja aspoň v rámci našej lokality. Ešte ako člen VPN som napísal a nechal vytlačiť u nás na osvete množstvo propagačných materiálov a spravodajcov a neskôr, keď ma súdruhovia z VPN po napísaní letáku „Ako sa robí mafia“ z osvety vysánkovali (vymobbingovali), som si narýchlo nejaké základné tlačiarenské zariadenie zadovážil, aby som mohol pokračovať v tejto činnosti. Mal som tak už ako živnostník k dispozícii malý rozmnožovací stroj a keďže som si myslel, že tu máme demokraciu, tak v duchu tézy T.G. Masaryka „demokracia je sloboda prejavu a kontrola moci“, som popri komerčnej činnosti začal vydávať malý občasník najskôr pod menom Žochár a neskôr som ho premenoval výstižnejšie na Tŕň, v ktorom som do tých papalášskych niktošov pichal, a to dosť hlboko pod kožu.

Vtedajší predseda vlády na jednom mítingu v Blave (vtedy ešte ako minister vnútra) nám sľúbil, že všetkých komunistov a eštebákov nechá pozatvárať, pretože má dostatok miesta vo svojich väzniciach. Potom, ako vieme, to neurobil a neskôr si ich dosadil do svojej vlády a do tajnej služby SIS, a tí sa mu vedeli za to odvďačiť a využiť svoje letité skúsenosti robiť na nepohodlných nespokojencov a kritikov všelijaké habaďury a komploty.

Tak na mňa tí pištoľníci nahrali habaďuru či komplot tiež. Opísal som to už niekde inde, ale v stručnosti to opíšem aj tu…

Svoj diskusný príspevok na tomto mieste prerušujem a kto chce, môže ho dočítať v digitálnej brožúrke „Nemilujem Slovensko a iné blogy“, ktorú si každý môže zdarma stiahnuť z nasledujúceho linku (klepnutím naň, alebo si ho skopírujete a vložíte do webového prehliadača):

http://www.1000knih.sk/obchod/nemilujem-slovensko

 Kto sa tak rozhodne, môže sa dozvedieť, aké finty sa na to dajú použiť a čo je zač tento štát, v ktorom politici praktizujú likvidáciu nepohodlných novinárov a občanov prostredníctvom štátnych represívnych orgánov. V tieni najnovšieho prípadu – vraždy novinára Kuciaka, treba ukázať, že je tu množstvo iných nedoriešených a zmanipulovaných prípadov, a že sa mafiánske praktiky začali praktizovať už pred rokmi, a dosiaľ nie je možné ich doriešiť.

Dušan Vaňo, Topoľčany

Tretina väznených v Čechách je odsúdená nespravodlivo. Ako je to u nás?

05.11.2020

V minulých dňoch som sa dostal prostredníctvom internetu k dvom zaujímavým informáciám z oblasti dodržiavania ľudských práv a výkon spravodlivosti v Čechách. Linky: https://www.petice.com/petice_spolku_rodiny_obti_eske_justice_na_zmnu_trestniho_adu_a_trestniho_zakona?fbclid=IwAR3m5zq67p_Em8gvi2d9-4aEgF6oWtQD7UluzcqfZTBnJgWfu-kBRx32rC8%23sign https://manifestiav.cz/ V prvom [...]

Co blázníte, vždyť jsou tady lidi!

11.01.2019

Túto emotívnu výzvu vyriekol dobrý vojak Švejk, keď sa vyhrabal spod trosiek po salvách nepriateľského delostrelectva na postavenie vojsk cisára pána. Švejkovu výzvu nikto nebral vážne, ako dnes veľmi dobre vieme a mlátilo sa to hlava-nehlava viac než štyri roky. Milióny ľudí na to doplatilo životom. A to netreba ani spomenúť tú nasledujúcu svetovú mlátenicu, v ktorej [...]

Za tú našu slovenčinu

22.11.2018

Slovenský jazyk je naj na svete, ako sa sem a tam dočítam. Je najkrajší, najľubozvučnejší, najťažší… Ale je to skutočne tak? Je skutočne najkrajší? Čo na to Maďari, ktorým sa zdá, že ten ich je najkrajší? Alebo Francúzi s tou ich francúzštinou? Alebo trebárs Afričan čo hovorí jazykom kikongo či kikuju a mnohí iní obyvatelia planéty, čo hutoria takmer so [...]

putin, kim

Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR

28.03.2024 22:10

Kroky Ruska podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera "cynicky oslabujú" medzinárodný mier

Juraj Blanár

Blanár: Vstup do NATO bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes

28.03.2024 21:53

Aliancia je predovšetkým obranná a mierová organizácia, zdôraznil minister.

Izrael Palestína Hamas Vojna humanitárna pomoc

Súdny dvor nariadil Izraelu, aby nebránil humanitárnej pomoci smerujúcej do Gazy

28.03.2024 21:38

Hlavný súdny orgán OSN reagoval na podnety Juhoafrickej republiky. Tá obvinila Izrael z genocídy.

Tragická nehoda slovenského autobusu v Chorvátsku.

Autobus v JAR sa zrútil z mosta, zahynulo 45 cestujúcich

28.03.2024 21:15

Nehodu prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 24940x
Priemerná čítanosť článkov: 2771x

Autor blogu

Kategórie